Rozkvitnuté bahniatka a jahňady, lesná stráň vysadená modrofialovými pečeňovníkmi a nesmelo pučiace listy briez spolu s trilkujúcimi vtákmi oslavujúcimi príchod jari, to boli vždy neklamné znamenia Veľkej noci. Naši predkovia ju svätili nielen v kostole a na poli, ale predovšetkým v kuchyni.
Po zimnom pôste sa ľudský organizmus len tak trasie za čerstvou zeleninou a ďalšími dobrotami. Čo dobré si teda pripravíme?
Zelený štvrtok
Veľkonočný týždeň sa začína Zeleným štvrtkom a podľa ľudovej tradície by sme mali zjesť niečo zelené. Vraj i Ježiš Kristus jedol pri poslednej večeri bylinkový šalát pokvapkaný olivovým olejom a citrónovou šťavou. I my môžeme vykúzliť niečo podobné, ale skôr dáme prednosť hlávkovému šalátu, ktorý je obzvlášť dobrý s kyslou smotanou alebo si pripravíme šopský šalát (zmes uhorky, paradajok a papriky hojne posypaná strúhaným balkánskym syrom). Ak však chceme využiť dary jarnej prírody, môžeme to skúsiť so šalátom z čerstvých púpavových lístkov (robí sa rovnako ako hlávkový šalát) alebo sa môžeme rozhodnúť pre žihľavový špenát. Na neho si natrháme potrebné množstvo čerstvých mladých žihliav, z väčších použijeme len vrchné výhonky, tie potom sparíme vriacou vodou. Na doštičke najemno nakrájame a ďalej postupujeme rovnako ako pri príprave klasického špenátu. Na dochutenie nezabudneme pridať predovšetkým strúčik cesnaku rozotrený so soľou, vajíčko a mlieko.
Veľký piatok
Býval vždy najsmutnejším dňom z celého roka. Ide o deň Kristovho umučenia a katolíci tento deň nemajú od 14 rokov jesť mäso a starší ako 18 rokov sa smú najesť do sýtosti len raz denne. I neveriaci sa tento deň môžu vyhnúť ťažkým mäsitým jedlám, veď množstvo dobrôt ich ešte čaká. Napríklad šalát z naklíčených strukovín môže byť tým pravým veľkonočným hitom, ktorý organizmus príliš nezaťaží a pritom dodá telu potrebné vitamíny. Aj vajíčok sa môžeme v tento deň zriecť, veď o niekoľko dní neskôr ich budeme mať toľko, že sa nám o nich bude až snívať. Alebo si môžeme pripraviť nejaký pokrm z karfiolu, ktorého je teraz na trhoch dostatok vo výbornej kvalite. Prebuďme svoju fantáziu a neustrňme na klasickom vyprážanom karfiole. O nič horší, skôr naopak, nie je varený karfiol zaliaty bešamelom so strúhaným syrom.
Večer sa potom môžeme pustiť do pečenia tradičného Veľkonočného baránka – pripomienky slávnostného židovského jedla. Snáď u nás nenájdeme domácnosť, kde by nemali formu na baránka. Niekto ho pečie z piškótového cesta, iný z kysnutého, ďalší z treného – čo kraj či rodina – všade iný zvyk. Ale každý mu posadí dve hrozienka namiesto očí a tretí na špičku nosíka a na pocukrovaný či čokoládou poliaty krk uviaže veselú mašľu. Baránok potom stojí po celú Veľká noc na slávnostne vyzdobenom stole a víta prichádzajúcich.
Biela sobota
V tento deň je najdlhšia bohoslužba v katolíckej cirkvi. Začína sa spravidla o ôsmej hodine večer svätením ohňa. Gazdinky si ho kedysi prinášali do svojich vymetených pecí, aby sa im celý rok darilo v kuchyni. Na Bielu sobotu sa pečie vínna klobása či Veľkonočný mazanec – zarába sa na neho rovnaké cesto ako na vianočku len sa nepletie, ale urobí sa pekný veľký okrúhly bochník a do jeho stredu sa nareže znamenie kríža.
Na obed bývalo zvykom upiecť roládu z mletého mäsa alebo kúsok baranieho so špenátom či len tak na cesnaku.
Veľkonočná nedeľa
Sviatok zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Pri oltári sa v tento deň svätia baránky, mazance i nafarbené vajíčka, prípadne tiež víno a pivo. Nasleduje slávnostný obed, čo je i dnes často veľkonočná plnka z údeného a hydinového pečeného mäsa, z vajíčok, žemlí a predovšetkým z mladých byliniek a zo žihľavy. Inde tradične pečú veľkonočnú hlavičku, kde sú žemle nahradené varenou krupičnou kašou. V Čechách sú zvyky inakšie. Napríklad pre Ostravsko je typická tzv. Šoldra. O čo ide? Z polohrubej múky sa zarobí tuhšie kysnuté cesto, ktoré sa vyvaľká do tvaru obdĺžnika a starostlivo sa do neho zabalí uvarené studené údené vykostené mäso, nechá sa vykysnúť, potrie sa žĺtkom a dá sa piecť.
Večer ešte môžeme pre šibačov prichystať Judášky. Malé slimáčiky z kysnutého cesta, ktoré sa kedysi vychladnuté natierali medom. Keď sa dobre upečú sú mäkké a voňavé i niekoľko dní.
Veľkonočný pondelok
Je ešte pohanským sviatkom, ktorý má svoj počiatok v pradávnych dobách. Vajce sa už vtedy stalo symbolom života a znovuzrodenia a zvyk vyšibať ženy a dievky korbáčom a rozprúdiť v nich jarou omladnutú krv nebol zabudnutý ani v 21. storočí. Šibači stále ešte obchádzajú domy so starobylými veršíkmi a za svoje šibanie si odnášajú dnes nielen maľované či inak zdobené vajíčka, ale i čokoládové dobroty v tvare vajíčok, kuriatok alebo zajačikov. Skúste im k tomu napríklad pridať veľkonočné medovníčky v tvare kuriatok alebo vajíčok, prípadne klobásy zapečené v lístkovom ceste, ako býva zvykom na Valašsku.
ZDROJ: http://byvanie.tvojdom.sk/
